Žijeme špecifickú dobu. Všetky výnosy sú nízke, peniaze sa stávajú vo svojej podstate komoditou, ktorej je aktuálne na finančných trhoch prebytok. A tam sme sem-tam svedkami aktivít, ktoré mali ostať zamknuté v časoch dávno minulých a rozhodne nepatria do súčasnosti. Jednou z nich je nadmerné obchodovanie s cennými papiermi, tzv. churning.

O čo v podstate ide? Obchodník, broker, bankár riadi klientovo portfólio a za každý nákupný či predajný pokyn inkasuje poplatok. Keďže môže od klienta získať mandát na správu portfólia, klient nemusí mať reálnu predstavu o objeme obchodov, ktoré sa v portfóliu realizujú. Bankár, prirodzene platený z inkasovaných poplatkov, tak môže prepadnúť pokušeniu zobchodovať o niekoľko pozícií viac, ako by nevyhnutne bolo nutné, a vďaka tomu si privyrobiť.

Nedá sa povedať, či je na churning vhodný čas pri raste, alebo poklese trhov. Faktom zostáva, že pri poklese si to klient pravdepodobne všimne skôr, keďže z jeho portfólia ubúda podstatne rýchlejšie ako len vplyvom trhu. Tradične sa bankár snaží obchodovať po tom, ako práve nakúpený cenný papier narástol. Argumentuje výberom ziskov a skutočnosťou, že daný inštrument už stratil svoj výnosový potenciál. Ak teda investícia vzrástla napríklad o 4 %, obchodník navrhne realokáciu, t. j. predaj a následne nový nákup, konečný výnos pre klienta môže klesnúť na 2 % (dva obchody pri poplatku 1 %).

V Privatbanke riadime portfóliá za odmenu, ktorá je stanovená poplatkom odvodeným od hodnoty spravovaného majetku. Klient si prípadne môže vybrať a kombinovať tento poplatok so success fee, t. j. môže banke ponúknuť podieľať sa na konečných výnosoch a tým ju priamo zaangažovať na konečnom výsledku. Nezáleží teda na počte a objeme jednotlivých obchodov.